Slovenský štát: Od 21.3. 1939 pretlače na československých známkach s textom SLOVENSKÝ ŠTÁT, neskôr definitívne známky s textom SLOVENSKÁ POŠTA a SLOVENSKO. Od roku 1945 nastúpili platnosť československé známky. Slovenská republika: Vznikla 1.1. 1993. Definitívne známky od roku 1993 s textom SLOVENSKO.
SLOVENSKÁ REPUBLIKA (1939 - 1945)
SLOVENSKÁ REPUBLIKA (1993 - )
SLOVENSKO
REV. JOZEF MURGAŠ
1864 1929
60 HALIEROV
wm1
Mi: SK 46 Y - 8
1941 - 30.4.1945
(0)
SLOVENSKO
DUBNICA NAD VÁHOM
V SRDCI EURÓPY GABČÍKOVO R-M-D
1 koruna
Mi: SK 177 - 8
8.7.1993 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky vydalo dňa 8.7.1993 výplatnú poštovú známku "Dubnica nad Váhom" s nominálnou hodnotou 1 Sk. Autorom výtvarného návrhu známky s námetom erbu mesta Dubnica nad Váhom, ryteckej rozkresby a rytiny je akademický maliar Martin Činovský. Známku veľkosti 19x23 mm na výšku vytlačila Poštová tlačiareň cenín Praha a.s. rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 kusoch. Známka platí v tuzemskom a medzinárodnom styku od 8.7.1993 až do odvolania. Prvá písomná zmienka o Dubnici je z roku 1193, kde je uvedené, že majiteľmi sú bratia Vratislav a Piskin a majetok im daroval uhorský kráľ Bela III. Stredoveké listiny dokazujú, že obyvateľstvo Dubnice bolo slovenské, ďalším majiteľom bol aj Matúš Čák a rodina Illesházyovcov. Mesto leží v Ilavskej kotline, má vyše 15 600 obyvateľov. V lokalite mesta sa našli významné archeologické náleziská viacerých kultúr. Medzi kultúrne a historické pamiatky patrí napr. renesančný kaštieľ z roku 1642, menší renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia, barokový kostol z polovice 18. storočia, stĺp hanby z roku 1728. Sú tu tri jaskyne Dubnického krasu. Každoročne sa koná Výtvarná Dubnica - celoslovenská súťaž amatérskej výtvarnej tvorby. Erb mesta tvoria strieborné konáriky ukončené žaluďmi. Používa sa s malými obmenami od 15. storočia.
dokončenie vodného diela Gabčíkovo
vodné dielo Gabčíkovo a Kršiak rybár (Pandion heliaetus)
SLOVENSKO
GABČÍKOVO
V SRDCI EURÓPY GABČÍKOVO R-M-D
J.B. M.Č.
J. BALÁŽ 1993 M. ČINOVSKÝ
10 koruna
Mi: SK 181 - 8
12.11.1993 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky vydalo dňa 12. 11. 1993 príležitostnú poštovú známku "Gabčíkovo" v nominálnej hodnote 10 Sk. Na známke je zobrazené vodné dielo Gabčíkovo, nad vodnou hladinou sa vznáša kršiak rybár s korisťou, v pozadí sa črtá dúha. Viacfarebná známka rozmerov 49 x 19 mm je doplnená kupónom modrej farby rozmerov 23 x 19 mm. Na kupóne je mapka vodnej cesty Rýn - Mohan - Dunaj (R-M-D) s vyznačením Gabčíkova a s textom "V srdci Európy". Autorom výtvarného návrhu známky a kupónu je akad. maliar Jozef Baláž, rytcom je akad. maliar Martin Činovský. Emisiu vytlačila Poštová tlačiareň cenín, Praha, a.s. rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou. Tlačový list obsahuje 30 ks známok a 40 ks kupónov. Známka platí v tuzemskom a medzinárodnom poštovom styku od 12. 11. 1993 až do odvolania. Prvé projektové štúdie viacúčelového využitia slovenského úseku Dunaja vypracoval vi roku 1951 Vodoprojekt Bratislava ako súčasť vodnej magistrály Rýn-Mohan-Dunaj (ochrana proti povodniam a využitie vodnej energie). Vi roku 1952 bolo prvé rokovanie vládnych delegácií Československa a Maďarska oi využití spoločného úseku Dunaja. Zmluva medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros bola podpísaná 16.7.1977. Parlament Maďarskej republiky rozhodol 31.10.1989 oi zastavení výstavby stupňa Nagymaros. Vláda ČSFR naopak schválila realizáciu dočasného riešenia - stavebné práce na variante C, t.j. vybudovanie ojektov výlučne na území ČSFR, a tým uvedenie do prevádzky vodného diela Gabčíkovo. Prehradenie Dunaja pri Čunove sa začalo 24.10.1992 a ukončením odvádzacieho kanála sa prietok vody vi Dunaji rozdelil do prívodného kanála ki hydroelektrárni Gabčíkovo a do starého dunajského koryta. Doterajšia prevádzka vodného diela Gabčíkovo variantu C dokazuje, že negatívne vplyvy uvádzané vo vyhláseniach Maďarskej republiky sa neprejavili.
košeľa s ihriskom, kravatou, mapou sveta, glóbusom a futbalovou loptou
SLOVENSKO
MAJSTROVSTVÁ SVETA VO FUTBALE ´94
S. MYDLO 1994 B. ŠNEIDER
2 koruna
Mi: SK 193 - 8
10.6.1994 - ?
(-)
ochrana prírody
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 10. 6. 1994 príležitostnú poštovú známku "Majstrovstvá sveta vo futbale '94" v nominálnej hodnote 2 Sk. Prevažne modro-zelená kresba známky s motívmi futbalovej lopty, zemegule a ihriska, ktoré sa mení v mapu sveta vyobrazenú na pánskej košeli s viazankou, doplnená vertikálne umiestneným textom názvu podujatia, je dielom akad. maliara Svetozára Mydla. Autorom rytiny je B. Šneider. Viacfarebnú známku rozmerov obrazovej časti 23 x 30 mm na výšku vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 ks v náklade 7 000 000 ks. Majstrovstvá sveta vo futbale 1994. Futbal - najpopulárnejší šport, fascinujúce divadlo i svet veľkých peňazí slávi od r. 1930 svoj najväčší sviatok - majstrovstvá sveta. Poriadajú sa každé štyri roky a tie tohtoročné sú v poradí už XV. Ich dejiskom sú, podľa tradície, viaceré mestá, no usporiadajúca krajina je vo svete veľkého futbalu nováčikom - USA. Existujú však dávne, ústnym podaním tradované správy o indánskom futbale v predkolumbovskej ére i písomné správy, z ktorých najstaršia je z r. 1634 zo štátu Massachussets. Medzi futbalistami 24 krajín, ktorí prešli neľahkým sitom kvalifikačných bojov, nie sú, žiaľ, naši. Spoločné česko - slovenské mužstvo, dvojnásobný vicemajster sveta (1934, 1962) a majster Európy (1976) podľahlo v boji o postup Rumunsku a Belgicku. Známka platí v tuzemskom a zahraničnom poštovom styku od 10. 6. 1994 až do odvolania.
ochrana prírody
SLOVENSKO
OROL SKALNÝ
(AQUILA CHRYSAETOS L.)
J. ŠVEC 1994 R. CIGÁNIK
4 koruna
Mi: SK 195 - 8
4.7.1994 - ?
(-)
SLOVENSKO
VÝR SKALNÝ
(BUBO BUBO L.)
J. ŠVEC 1994 R. CIGÁNIK
7 koruna
Mi: SK 197 - 8
4.7.1994 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 4. 7. 1994 tri príležitostné poštové známky v sérii "Ochrana prírody": 4 Sk - orol skalný (Aquila chrysaetus L.) 5 Sk - sokol sťahovavý (Falco peregrinus Tunst.) 7 Sk - výr skalný (Bubo bubo L.) Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Ján Švec, autorom rytín je akad. maliar Rudolf Cigánik. Viacfarebné známky, rozmerov obrazovej časti 23 x 40 mm, na výšku, vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a. s., Praha rotačnou oceľotlačou v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 ks v náklade po 5 000 000 ks. Výr skalný sa vyskytuje po celom území Slovenska. Chránený je pre celkový úbytok a ohrozenosť v európskom meradle. Známka platí v tuzemskom a zahraničnom poštovom styku od 4. 7. 1994 až do odvolania.
SLOVENSKO
BANSKÁ BYSTRICA
S. TROPP 1994 F. HORNIAK
3 koruna
Mi: SK 206 - 8
15.11.1994 - ?
(-)
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 15.11.1994 výplatnú známku "Banská Bystrica" v nominálnej hodnote 3 Sk. Na známke popri názve mesta je kompozícia významných historických architektonických pamiatok (s pozadím v modrej farbe) a mestský erb (červenobielej farby). Autorom známky je Stanislav Tropp. Rytecky známku spracoval František Horniak. Známku rozmerov 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 ks. Banská Bystrica - stredoslovenské banské mesto. Staré osídlenie dokumentuje sídlisko lužickej kultúry a pamiatky z rímskej doby. Pôvodne slovanskú osadu, ktorá bola zničená za tatarského vpádu dosídlili nemeckí hostia. Privilégiom Bela IV. z r. 1255 dostala mestské výsady a stala sa slobodným kráľovským mestom. Hlavný zdroj bohatstva predstavovalo dolovanie medených a medeno-strieborných rúd. Koncom 15. a začiatkom 16. str. Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť, zaoberajúca sa obchodom s meďou, prenikla na všetky európske trhy i do zámoria a predstavovala pravdepodobne najväčší podnik svojho druhu na svete. Podľa dobových dokumentov pošta začala svoju činnosť v meste Neusohl pri rieke Hron, čiže v Banskej Bystrici, 1O. júla 1644, čo je tiež dokladom významného postavenia mesta. Z novších dejín je Banská Bystrica známa najmä ako centrum SNP a sídlo povstaleckého Slobodného slovenského vysielača. Známka platí v tuzemskom a zahraničnom poštovom styku od dňa vydania až do odvolania.
SLOVENSKO
NITRA
I. BENCA 1995 F. HORNIAK
2 koruna
Mi: SK 221 - 8
15.3.1995 - ?
(-)
umelecké diela Slovenskej národnej galérie v Bratislave
Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác vydalo dňa 15. 3. 1995 výplatnú poštovú známku "Nitra" v nominálnej hodnote 2 Sk. Nitra, významná archeologická lokalita, jedno z hlavných politických a hospodárskych centier Veľkej Moravy, sídlo Nitrianskeho kniežatstva, Svätopluka, biskupstva, kapituly a benediktínskeho kláštora na Zobore, pri ktorom bola zriadená najstaršia škola na Slovensku. Výsady slobodného kráľovského mesta jej udelil Belo IV. r. 1248. Hrad pochádza z 11. stor., goticky bol prestavaný v 15. stor. Najstaršou časťou hradu je Vazilova veža a románska rotunda sv. Emerama z 12. stor. Gotický Horný kostol - katedrála sv. Emerama je z r. 1333-55. Hradný areál a archeologické pamiatky staroslovanského osídlenia sú národnou kultúrnou pamiatkou. Od r. 1984 je Nitra mestskou pamiatkovou rezerváciou. Na známke popri názve mesta a motívoch historickej sakrálnej architektúry je v pravom hornom rohu zobrazený mestský erb. Kresebná časť je v čiernej farbe s pozadím okrovoružovej farby. Známku rozmerov 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 ks. Známka platí v tuzemskom i zahraničnom poštovom styku od 15. 3. 1995 až do odvolania.
návšteva Slovenska pápežom Jánom Pavlom II.
SLOVENSKO
BRATISLAVA ŠAŠTÍN LEVOČA
J. BALÁŽ 1995 M. ČINOVSKÝ
3 koruna
Mi: SK 229 - *
29.5.1995 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 29. 5.1995 príležitostnú poštovú známku "Návšteva pápeža Jána Pavla II." v nominálnej hodnote 3 Sk. Ján Pavol II. - Karol Wojtyla, prvý slovanský pápež a prvý netaliansky pápež od čias Hadriána VI. Narodil sa 18.5.1920 vo Wadoviciach v Poľsku. V r. 1944 začal tajne študovať teológiu, po oslobodení Poľska pokračoval v štúdiu na jagellonskej univerzite. 1.11.1946 bol vysvätený na kňaza. 4.7.1958 bol vymenovaný za titulárneho biskupa v Ombii a za pomocníka krakovskej stolice. 30.12.1963 bol vymenovaný za arcibiskupa krakovského a 26.6.1967 za kardinála. Bol už známou a uznávanou osobnosťou, keď ho 16. 10. 1978 kardináli v konkláve v relatívne mladom veku veľkou väčšinou hlasov zvolili za pápeža. Spomedzi početných ciest, ktoré podnikol od svojho zvolenia za pápeža do mnohých krajín sveta, si pripomíname prvú návštevu pápeža u nás pred piatimi rokmi. Kresťania sa tešia na blížiacu sa druhú návštevu Slovenska. Známka s portétom Jána Pavla II., pápežským erbom a mapou Slovenska, je v kresbe tmavočervenej farby na bledookrovej podtlači (včítane podtlače pod perforáciou). Známka platí v tuzemskom i zahraničnom poštovom styku od 29.5. 995 až do odvolania.
mestá
SLOVENSKO
TRENČÍN
J. ŠVEC 1995 R. CIGÁNIK
8 koruna
Mi: SK 238 - 8
12.9.1995 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 12. 9. 1995 výplatnú poštovú známku "Trenčín" v nominálnej hodnote 8 Sk. V hornej časti známky je zobrazený Trenčiansky hrad (oceľovomodrá farba), vpravo hore nominálna hodnota (červená farba), v pravej dolnej časti je mestský erb (v modrom poli biely baránok s červeno-bielou zástavou). Starobylý Trenčín spolu s Trenčianskym hradom - národnou kultúrnou pamiatkou dokumentuje významné kapitoly našich národných dejín. Výhodná zemepisná poloha na skale, ktorá sa vypína nad Váhom a na križovatke starých obchodných ciest určila charakter osídlenia od najstarších čias. Teritórium dnešného Trenčína bolo významné v období rímskej expanzie. Rímske vojsko vtedy preniklo až sem k osade Laugaricio, ako o tom svedčí nápis vytesaný na hradnej skale, z roku 179 nášho letopočtu. V 11. storočí sa stal hrad sídlom uhorskej kráľovskej župy. Najvýznamnejšími majiteľmi hradu boli Čákovci. Najmocnejším z nich bol Matúš Čák Trenčiansky, nazývaný "Pán Váhu a Tatier", ktorý sídlil na hrade od roku 1296. Pod mocným hradom sa rozvíjala trhová osada, neskôr stredisko remesiel, trhu a obchodu. Žigmund Luxemburský povýšil Trenčín 19.2.1412 na slobodné kráľovské mesto. Mesta sa dotkli v neskorších rokoch všetky stavovské povstania. Na prelome 18. a 19. stor. bol Trenčín s okolím významným strediskom slovenského národného života. V súčasnosti je jedným z najvýznamnejších miest Slovenska. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12.9.1995 až do odvolania.
SLOVENSKO
MIKULÁŠ GALANDA 1895 - 1938, DVE ŽENY, 1931
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA
R. CIGÁNIK 1995
16 koruna
Mi: SK 244 - 8
30.11.1995 - ?
($)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 30. 11. 1995 príležitostnú poštovú známku "Mikuláš Galanda: Dve ženy", zo série Umenie, o nominálnej hodnote 16 Sk. Na známke pod reprodukciou diela okrem nominálnej hodnoty sú texty: Mikuláš Galanda, 1895-1938, Dve ženy, 1931, Slovenská národná galéria. Mikuláš Galanda (1895-1938) patrí k priekopníkom moderného umenia na Slovensku. V maliarstve priniesol nové, moderné formulovanie pojmu tradície, zbavené štylizovanej heroizácie a pátosu. Spolu s Ľudovítom Fullom vydávali v rokoch 1930-32 "Súkromné listy Fullu a Galandu", kde u nás jedinečným spôsobom proklamovali zásady avantgardnej tvorby. Galandov osobný štýl sa vykryštalizoval pod vplyvom kubizmu a surrealizmu do precízne budovanej pevnej formy oživenej zvláštnou poetickou imagináciou. Obraz "Dve ženy" je jedným z mála diel krátkeho surrealizujúceho obdobia, v ktorom sa venoval najmä kresbe. Z tvarového i maliarskeho hľadiska avizuje vrcholné tzv. ružové obdobie, ktoré nasledovalo. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 30. 11. 1995 až do odvolania.
Veľká noc
oblievačka
SLOVENSKO
K. ŠEVELLOVÁ 1996 M. ČINOVSKÝ
2 koruna
Mi: SK 248 - 8
15.3.1996 - ?
(-)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 15.3.1996 príležitostnú poštovú známku "Ľudové zvyky" s veľkonočným námetom o nominálnej hodnote 2 Sk. Viacfarebná známka zobrazuje veľkonočnú oblievačku (2 postavy v kroji a ornamentálne motívy). Ľudové zvyky - Veľká noc. Mimoriadne bohaté na jarné zvykoslovné prejavy boli už nedele pred Veľkou nocou (Smrtná a Kvetná nedeľa). Viažu sa k ním najzávažnejšie zvyky jarného zvykoslovia - symbolické vynášanie zimy a donášanie leta. Zvlášť zaujímavý je obrad vynášania zimy (zobrazený na FDC). Zimu symbolizovala slamená figurína oblečená do ženských šiat - Morena, Smrť, Kyselica. Mládež ju nosila so spevom po dedine a nakoniec ju hodili do vody alebo spálili. Obrad bol rozšírený nielen na území celého Slovenska ale u Slovanov vôbec. Je azda jediným starobylým zvykom, o ktorom možno s najväčšou pravdepodobnosťou tvrdiť, že sa zachoval ešte z dôb predkresťanských. K samotnej Veľkej noci sa viazalo veľa obradov a obyčajov. Na veľkonočný pondelok bolo v niektorých oblastiach Slovenska obvyklé šibanie vŕbovým korbáčom, v iných oblastiach kúpanie - oblievanie dievčat, prípadne oba zvyky súčasne. Tieto prejavy patria k najradostnejším a najveselším zvykom najmä mladých ľudí a v modifikovanej podobe pretrvávajú dodnes. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 15.3.1996 až do odvolania.
mestské erby
SLOVENSKO
SENICA
F. HORNIAK 1996
6 koruna
Mi: SK 256 - 8
14.6.1996 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 14.6.1996 výplatnú poštovú známku "Senica" o nominálnej hodnote 6 Sk s vyobrazením erbu mesta na dekoratívnom pozadí a nápisom Senica na páske. Autorom výtvarných návrhov emisie a súčasne aj rytcom známky je František Horniak. Známku o rozmeroch obrazovej časti 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače (tmavomodrej farby) v kombinácii s hĺbkotlačou (farba červená a žltá) na tlačových listoch po 100 ks. Okresné mesto Senica je významným hospodárskym a kultúrno-spoločenským mestom Záhoria. Prvé písomné správy o obci sú z roku 1217 a mestské privilégia dostala v roku 1396. K jej rýchlemu rastu napomáhala výhodná poloha, keďže ležala na hlavnej ceste z Čiech a Moravy do Uhorska. Táto tzv. česká cesta viedla priamo stredom obce. V 17. a 18. storočí sa začalo mesto hospodársky vzmáhať prisťahovaním mnohých zručných remeselníkov. Vznikali rôzne cechy, pivovar, zvonolejáreň, rozvíjajú sa nové výroby ako spracovanie vlny na súkno, výroba piva a liehu. Dnešná Senica s počtom obyvateľov vyše 21 tisíc vznikla pričlenením obcí Sotiná, Čáčov a Kunov. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 14. 6. 1996 až do odvolania.
ochrana prírody
SLOVENSKO
MUFLÓN OBYČAJNÝ
OVIS MUSIMON
4 koruna
Mi: SK 257 - 8
16.7.1996 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 16.7.1996 tri príležitostné poštové známky série "Ochrana prírody" o nominálnej hodnote 4 Sk. Na známkach sú vyobrazené cicavce:muflón obyčajný (Ovis musimon), zubor hôrny (Bison bonasus) a kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica). Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Vladimír Machaj. Rytiny známok podľa líniových rozkresieb Martina Činovského vytvorili Rudolf Cigánik, Martin Činovský a František Horniak. Viacfarebné známky o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 ks. Muflón obyčajný (Ovis musimon) patrí medzi úžitkovú, veľkú srstnatú, poľovnú zver. Má typický ovčí tvar tela. Na Slovensku nie je pôvodným autochtónnym živočíšnym druhom, bol k nám introdukovaný z Korziky. Ako prvý chov muflónov založil gróf K. Forgách na jeho majetku v Jelenci (predtým Gýmeš) v pohorí Tríbeč v roku 1868. Ďalšie introdukcie sa robili postupne, muflónia zver migrovala do vzdialenejších lokalít a poľovných revírov , kde sa nachádzali vyhovujúce životné podmienky. Najlepšie jej vyhovuje členitý skalnatý terén s teplými slnečnými svahmi a redším porastom v listnatých a zmiešaných lesoch, menej ihličnatých. Dobre znáša aj drsnejšie klimatické podmienky, ak nie sú spojené s vysokou snehovou pokrývkou. Súčasný stav muflónov v SR sa odhaduje na 4 000 kusov. (Na svete žije v súčasnosti asi 70 000 muflónov.) Známky platia v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 16. 7. 1996 až do odvolania.
vianočná atmosféra na kysuckej dedine
SLOVENSKO
O. ZIMKA 1996 M. ČINOVSKÝ
2 koruna
Mi: SK 267 - 8
5.11.1996 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 5.11.1996 príležitostnú poštovú známku s vianočnou tématikou (s vyobrazením idylickej vianočnej atmosféry na kysuckej dedine) o nominálnej hodnote 2 Sk. Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Ondrej Zimka. Rytiny emisie vytvoril akad. maliar Martin Činovský. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 ks. Vyznanie autora známky "Maliari majú okrem palety a štetcov aj nos a preto im farby voňajú. Dúhy, keď nerobia oblúk nad krajinou, spia v bodkovaných kobercoch lúk, ukladajú si farby do jesenných listnáčov a modrofialové tóny schovávajú na vzdialených obzoroch. Preto ináč vonia maliarom Záhorie a ináč Liptov. Mne najviac voňajú Kysuce dvakrát do roka. Raz v júni, keď sa horské lúky belejú snehom kvitnúcich margariet a hrabačky čarujú vôňou suchého sena a druhý raz v zime, keď zafúka hory, vrchy a lúky belobou ako v čase bielych margariet. Vtedy drevené chalúpky, obložené čečinou ako chlebíčky, voňajú teplom domova. Vôňa čerstvého snehu je doplnená zvonením zvončekov, zvoncov a chraptokov na opaskoch podskakujúcich, kožušinami maskovaných, farebnými šnúrami ošnúrovaných hricov. Sú to spojenci betlehemcov, večných pútnikov detstva, z domčeka do domčeka. Majú plné ústa voňavej noviny, že sa narodilo malé pacholiatko a spevom oznamujú: ... ono leži žimu mre, Maria ho kolebe, to džeča male..." Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 5.11.1996 až do odvolania.
úspechy na letných olympijských hrách v Atlante
SLOVENSKO
BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA
JANA KISELOVÁ-SITEKOVÁ
SLOVENSKO
R. CIGÁNIK 1996
3 koruna
Mi: SK 269 - 8
18.12.1996 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 18. 12. 1996 príležitostnú poštovú známku " Úspechy slovenských športovcov na OH '96" o nominálnej hodnote 3 Sk. Na dvojfarebnej známke (hnedá a zlatá) je zobrazený olympijský víťaz Michal Martikán pri pretekoch na OH. Autorom návrhov emisie a súčasne aj rytcom je akad. maliar Rudolf Cigánik. Známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 40 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch o 50 známkach. Prvá účasť športovcov Slovenskej republiky na letných olympijských hrách nám priniesla zlatú, striebornú a bronzovú medailu. Zlato vybojoval na rieke Ocoee 17-ročný Michal Martikán vo vodnom slalome, v disciplíne kanoe jednotlivcov. Korunoval tak dlhoročné snaženie liptovskomikulášskych vodákov - športovcov i trénerov, ktoré nám prinieslo mnohý medzinárodný úspech. Striebornú medailu získal singlkanoista Slavomír Kňazovický po dramatických 500 metroch na jazere Lanier. Prvým medailistom sa v Atlante stal Jozef Gonci v streľbe z ľubovoľnej malokalibrovky na 50 m. V medailovom poradí sa Slovenská republika umiestnila na 43. v olympijskom bodovaní na 41. mieste spomedzi rekordných 197 zúčastnených krajín. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 18. 12.1996 až do odvolania.
deň poštovej známky
návrh poštovej známky, žena s dvojkrížom a holubom
SLOVENSKO
DEŇ POŠTOVEJ ZNÁMKY
MARTIN BENKA 1888 1971
REPUBLIKA ČESKO-SLOVENSKÁ
SLOVENSKÁ POŠTA
M. ČINOVSKÝ 1996 R. CIGÁNIK
3 koruna
Mi: SK 270 - 8
18.12.1996 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 18. 12. 1996 príležitostnú poštovú známku " Deň poštovej známky" o nominálnej hodnote 3 Sk s kupónom. Na známke je reprodukovaný výrez z autoportrétu Martina Benku a jeden z jeho nerealizovaných návrhov na známku z roku 1938 (žena s dvojkrížom a holubicou). Na kupóne je Benkova štúdia k poštovej známke s názvom Čítajúca žena. Autorom grafickej úpravy emisie je akad. maliar Martin Činovský, ktorý je aj autorom líniovej rozkresby známky a kupóna. Rytinu známky realizoval akad. maliar Rudolf Cigánik, rytinu kupóna František Horniak. Známku s tmavomodrou kresbou na krémovej podtlači o rozmeroch obrazovej časti 40 x 23 mm (na šírku) a kupón zhodnej farebnosti o rozmeroch 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch o 30 známkach a 40 kupónoch. Martin Benka (1888 - 1971) národný umelec, maliar a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej výtvarnej moderny, prezentujúcej život a mýtus rodnej zeme. Vo svojej tvorbe kládol dôraz na vzťah k tradíciám a k ľudovej kultúre. Príznačný je Benkov osobný štýl, podarilo sa mu vytvoriť dielo bytostne slovenské, oslavný epos o rodnej zemi, jej prírode a ľude. jedinečná je jeho osobitná expresívnosť s uplatnením dekoratívnosti, čerpanej z ľudového umenia výtvarného, slovesného a hudobného, ktoré mu bolo zdrojom inšpirácie a poznania. Patril k prvým výtvarným umelcom, ktorí úspešne prezentovali slovenské umenie v zahraničí. Popri výraznej maliarskej tvorbe sa Benka zaoberal tiež prácami úžitkového charakteru. V rokoch 1936 -1940 veľkú pozornosť venoval návrhom na známky, v ktorých dominujú témy z ľudového prostredia, vznik "Slovenského štátu", M. R. Štefánik a výročie vzniku ČSR. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 18. 12. 1996 až do odvolania.
bienále ilustrácií Bratislava
ilustrácia Jany Kiselovej - Sitekovej "Adam a Eva" v knihe od Ondreja Sliackeho
SLOVENSKO
BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA
JANA KISELOVÁ-SITEKOVÁ
SLOVENSKO
1997 M. ČINOVSKÝ
3 koruna
Mi: SK 285 - 8
5.8.1997 - ?
(-)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 5. 8. 1997 príležitostnú poštovú známku "Bienále ilustrácii Bratislava" s vyobrazením ilustrácie Jany Kiselovej-Sitekovej s nominálnou hodnotou 3 Sk. Okrem ilustrácie detskej literatúry a mena autorky je na známke znak a nápis Bienále ilustrácii Bratislava. Autorom grafickej úpravy emisie a súčasne aj rytcom je Martin Činovský. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 30 x 23 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin, a.s., Praha technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach . Bienále ilustrácií Bratislava - súťažná medzinárodná prehliadka ilustrácií detských kníh, má v roku 1997 30-ročné jubileum. Je to čas zrelosti a bilancovania. Ilustrovaná detská kniha je pre deti väčšinou prvým kontaktom s výtvarným umením, v tom je jej nezastupiteľnosť. Je zrozumiteľná a blizka deťom na celom svete bez rozdielu národnosti, náboženstva a farby pleti. Vždy je zdrojom fantázie, krásy a imaginácie. Na BIB sa doteraz zúčastnilo vyše 4000 výtvarných umelcov - ilustrátorov z približne 70 štátov všetkých kontinentov. Na BIB sa udeľujú ceny : Grand Prix, Zlaté jablká, Plakety a Čestné uznania. V emisii reprodukujeme práce autorov ocenených na BIB '95 Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 5. 8. 1997 až do odvolania.
mestá
mesto Prešov, konkatedrála sv. Mikuláša, erb mesta
SLOVENSKO
PREŠOV
F. HORNIAK 1998
4 koruna
Mi: SK 326 - 8
3.11.1998 - ?
(-)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 3. 11. 1998 bežnú výplatnú poštovú známku "Prešov " s nominálnou hodnotou 4 Sk. Na známke sú dominanty historického jadra mesta a mestský erb. Autorom výtvarných návrhov emisie a rytcom známky je Františk Horniak. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 19 x 23 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 známkach . Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Prešov. Autorom návrhu FDC s motívom historickej architektúry je František Horniak. FDC vytlačila tlačiareň Kníhtlač Gerthoffer, Zohor technikou ofset. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 3. 11. 1998 až do odvolania. Na území mesta osídlenie v paleolite, neolite, eneolite, dobe bronzovej, halštatskej a laténskej, sídlisko a depot mincí (r. 145 pred n.l. - r.169 n.l.) z doby rímskej. Sídlisko z doby sťahovania národov (prešovský typ 3.-5. storočie). Slovanské sídliská kontinuitne osídlené od 8. do 12. stor. Doložené roku 1247, mestské výsady dostalo roku 1299, od roku 1405 slobodné kráľovské mesto. Rad privilégií a výhodná poloha mesta vytvárali podmienky pre rozvoj remesiel a obchodu s Poľskom a Sedmohradskom. Za účasť na Thökölyho povstaní v r. 1687 popravili cisárske vojská 24 osôb (prešovské jatky). Po celé obdobie feudalizmu a kapitalizmu politické, hospodárske a kultúrne centrum Šariša, do r. 1923 sídlo Šarišskej župy. R. 1919 bola tu vyhlásená Slovenská republika rád. Od roku 1950 je Prešov mestskou pamiatkovou rezerváciou. Od roku 1996 je Prešov krajské mesto, sídlo Prešovského kraja
Vianoce
Viera Hložníková - Klaňanie sa troch kráľov
SLOVENSKO
V. HLOŽNÍKOVÁ 1998 M. ČINOVSKÝ
3 koruna
Mi: SK 327 - 8
3.11.1998 - ?
(-)
mestá
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 3. 11. 1998 príležitostnú poštovú známku " Vianoce '98 " s nominálnou hodnotou 3 Sk. Známka reprodukuje grafiku akad. maliarky Viery Hložníkovej : Klaňanie troch kráľov. Grafickú úpravu známky a rytinu vytvoril akad. maliar Martin Činovský. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Bratislava. Na FDC je reprodukovaná grafika Narodenie od akad. maliarky Viery Hložníkovej. FDC vytlačila tlačiareň Kníhtlač Gerthoffer, Zohor technikou ofset dvojfarebne. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 3. 11. 1998 až do odvolania. Viera Hložníková, akad. maliarka. Narodila sa 30. mája 1920 v Znojme. Študovala na Umeleckopriemyselnej škole v Brne, v rokoch 1937 - 42 na Štátnej umeleckopriemyselnej škole v Prahe u prof. F.Kyselu a J.Nováka. Po absolvovaní školy odchádza na Slovensko do Turčianskeho sv. Martina ako manželka Vincenta Hložníka. Tu pre Maticu slovenskú ilustrovala prvý raz niekoľko kníh. Jej ťažislo bolo však v monumentálnej tvorbe: mozaiky a predovšetkým farebné vitráže vo viacerých kostoloch: Dolný Hričov, Horný Smokovec a pod. Tieto práce vynikajú perfektnou kresbou a farebnou bohatosťou a kultivovanosťou. Posledné roky sa venuje grafickej tvorbe (kolorované linorezy) sakrálnych motívov. Celý súbor týchto grafických listov tvorí vyše 200 diel. Všetky tieto diela žiaria intenzívnou farebnosťou (teplé farby) a dokonalou realistickou kresbou. Neustále v tomto smere realizuje ďalšie a ďalšie grafické diela.
Prof. Vincent Hložník
125 rokov Svetovej poštovej únie (UPU)
automatická triediaca linka
SLOVENSKO
125. VÝROČIE SPÚ
AUTOMATICKÁ TRIEDIACA LINKA
F. HORNIAK 1999
4 koruna
Mi: SK 336 - 8
12.3.1999 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 12. 3.1999 príležitostnú poštovú známku k 125. výročiu Svetovej poštovej únie zobrazujúcu automatickú triediacu linku s nominálnou hodnotou 4 Sk. Známku dopĺňa logo SPÚ. Autorom výtvarných návrhov emisie a rytcom je František Horniak. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Bratislava. Na FDC je symbolická kresba (zemeguľa, pás listov a logo Slovenskej pošty, š.p. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní jednofarebne. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 12. 3. 1999 až do odvolania. Slovenská pošta zahájila v roku 1996 "Projekt rozvoja poštovej služby do roku 2000" s cieľom skvalitnenia a urýchlenia modernizácie svojich služieb. Jedným z nosných projektov tejto modernizácie je "Projekt logistiky". Tento projekt bol zahájený už v roku 1996 a bude ukončený v novembri 1999. V prvých etapách projektu sa optimalizovala poštová prepravná sieť a počet spracovateľských centier. V minulosti bola listová zásielka od podaja na pošte až po jej dodanie triedená aj 7 krát vo veľkom množstve spracovateľských centier, vo vlakoch, autách... Po nasadení automatických triediacich liniek sa počet týchto triedení zníži na 2 až 3. V júli tohto roku bude zahájené využívanie prvej automatickej triediacej linky v spracovateľskom centre v Košiciach a v novembri v spracovateľskom centre v Bratislave. Automatické triediace linky firmy SIEMENS, ktorými budú naše centrá vybavené sú schopné automaticky vytriediť až 35-40 000 zásielok za 1 hodinu. Slovenská pošta, š.p. sa bude snažiť, čo najefektívnejšie využiť túto veľkú investíciu. Veľkú pomoc očakávame aj od širokej verejnosti, ktorá správnym písaním PSČ a zasielaním zásielok formátu vhodného na strojné spracovanie môže významnou mierou pomôcť znížiť počet zásielok, ktoré budú i naďalej triedené manuálne.
Ing. Ján Bojnanský
osobnosti
SLOVENSKO
JÁN HOLLÝ 1785 - 1849
R. BRUN 2000 R. CIGÁNIK
5,50 koruna
Mi: SK 367 - 8
24.3.2000 - ?
(0)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 24. 3. 2000 príležitostnú poštovú známku Ján Hollý z emisného radu Osobnosti s nominálnou hodnotou 5, 50 Sk. Na známke je dominujúcim motívom portrét osobnosti, doplnený o text Ján Hollý 1785-1849. Autorom výtvarných návrhov emisie je akad. maliar Robert Brun. Rytinu známky a FDC vytvoril akad. maliar Rudolf Cigánik. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 30 x 23 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne bola k známke vydaná obálka prvého dňa vydania s domicilom Dobrá Voda. Na FDC je symbolická kresba a v dolnej časti faximile podpisu Hollého. Obálku vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní v tmavohnedej farbe. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 24. 3. 2000 až do odvolania. Ján Hollý (1785 Borský Svätý Mikuláš - 1849 Dobrá Voda) - básnik, prekladateľ, katolícky kňaz. Jeden z najväčších slovenských a slovanských básnikov, hlavný predstaviteľ slovenského klasicizmu. Podstatnú časť svojho diela vytvoril v Maduniciach, najradšej písal v háji Mlíč pod mohutným dubom. Svoju básnickú tvorbu začal prekladmi antických básnikov, najvýznamnejší je preklad Vergíliovej Eneidy, ktorá sa stala vzorom aj pre jeho skladbu Svatopluk - prvý národný epos. Jeho ďalšie diela sú eposy (Cirillo-Metodiada, Sláv), idyly (Selanki), elégie (Žalospevi), ódy (Pesňe), iné básne (Rozľičné básňe). Preklady i pôvodné diela skladal v prvom spisovnom jazyku - bernolákovčine a v časomiere. V časomiere zložil aj I. diel Katolíckeho spevňíka, II. diel je zložený už v sylabickom veršovom systéme. Hollého dielo inšpirovalo nastupujúcu generáciu štúrovcov, ktorá sa nazývala slovenským Vergíliom a Homérom. Prvé súborné dielo vyšlo v rokoch 1841-42 pod názvom Básňe Jana Hollého. Rozsiahly výber v pôvodine i v prebásneniach do súčasnej slovenčiny vyšiel v roku 1985. Jeho dielo je stále podnetné a živé.
PhDr. Ján Štibraný, CSc.
SLOVENSKO
ROŽŇAVA
A. FEKE
20 koruna
Mi: SK 373 - 8
26.7.2000 - ?
($)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 26. 7. 2000 bežnú výplatnú poštovú známku "Rožňava" s nominálnou hodnotou 20 Sk. Na známke je strážna veža - dominanta historického jadra mesta a mestský erb. Autorom výtvarných návrhov a rytcom emisie je Arnold Feke. Dvojfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 19 mm (na šírku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 100 ks známok. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Rožňava. Na FDC je detail rytiny mesta Rožňava z roku 1828. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní, v hnedej farbe. Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 26. 7. 2000 až do odvolania. V údolí rieky Slanej, medzi výbežkami Slovenského rudohoria a planinami Slovenského krasu sa nachádza Rožňava - mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum regiónu Gemer. Prvá písomná pamiatka o Rožňave pochádza z roku 1291. Zachovalo sa tu typické štvorcové stredoveké námestie, najväčšie svojho druhu na Slovensku s množstvom vzácnych architektonických pamiatok, ktorým dominuje renesančná strážna veža uprostred námestia. Každá cesta z mesta vedie k unikátnym turistickým zaujímavostiam v atraktívnom prostredí. Rožňava je okresným mestom s 19 620 obyvateľmi, so šiestimi základnými a šiestimi strednými školami. Motívom FDC je detail veduty mesta z majsterského listu hrnčiarskeho cechu z roku 1828.
Dr. Peter Osuský
Vianoce, 2000 rokov kresťanstva
Madona sa dieťaťom
SLOVENSKO
JUBILEUM 2000
K. ŠEVELLOVÁ 2000 M. ČINOVSKÝ
4 koruna
Mi: SK 379 - 8
5.10.2000 - ?
(-)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo dňa 5. 10. 2000 príležitostnú poštovú známku "Vianoce Jubileum 2000" s nominálnou hodnotou 4 Sk. Na známke je zobrazená Madona s dieťaťom a text Jubileum 2000. Autorkou výtvarných návrhov emisie je akad. maliarka Katarína Ševellová-Šuteková. Rytinu známky vytvoril akad. maliar Martin Činovský. Viacfarebnú známku o rozmeroch obrazovej časti 23 x 30 mm (na výšku) vytlačila Poštovní tiskárna cenin Praha, a.s., technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou na tlačových listoch po 50 známkach. Súčasne bola vydaná obálka prvého dňa vydania vrátane príležitostnej pečiatky s domicilom Bratislava. Na FDC je motív klaňania troch kráľov. Rytinu FDC podľa návrhu K. Ševellovej -Šutekovej vytvoril akad. maliar Rudolf Cigánik. FDC vytlačila uvedená tlačiareň oceľotlačou z plochých platní jednofarebne (okrová farba). Známka platí v tuzemskom i medzinárodnom poštovom styku od 5. 10. 2000 až do odvolania. V tomto jubilejnom roku si pripomíname 2000. výročie narodenia Ježiša Krista, okrúhle výročie letopočtu ? nášho letopočtu. V súčasnosti je už všeobecne známe, že rok narodenia Krista, ktorý sa spätne stanovoval v 6. storočí nebol určený presne. Učený mních Dionysius Exiguus sa pri prepočtoch dopustil chyby. Rátal roky podľa niekdajšej rímskej časomiery odvíjajúcej sa od roka bájneho založenia mesta Ríma. Ako východiskový bod pre zostavenie kresťanského kalendára prevzal rok 754 po založení Ríma ako rok Kristovho narodenia. Podľa neho by však napr. sčítanie ľudu v Rímskej ríši, ktoré sa uvádza v evanjeliu v súvislosti s narodením Krista, bolo v skutočnosti vykonané v rokoch 6 - 7 pred Kristom. K všeobecnému rozšíreniu Dionýsiom vyrátaného letopočtu došlo postupne až 8. storočí po Kristovi a to v cirkevných i svetských dokladoch a jeho zmena by v súčasnosti znamenala neželaný chaos. V súlade s touto tradíciou nášho letopočtu slávime aj terajší rok ako Jubileum 2000.
detvianske kroje
mužský kroj
SLOVENSKO
MUŽSKÝ KROJ DETVA
I. PIAČKOVÁ 2001 M. ONDRÁČEK
5,50 koruna
Mi: SK 388 - 8
22.2.2001 - ?
(-)
Najvýraznejším odevným typom detvianskeho variantu je kroj v podpolianskych dedinách Detva, Očová, Hriňová a okolie. Charakteristický je najmä mužský odev. V minulosti popri bielych súkenných nohaviciach, bežných aj inde na Slovensku, nosili sa v tejto oblasti prevažne široké platené gate ("gäti"). Kým inde zostali iba vo funkcii odevu na letné obdobie alebo len ako spodný odev, tu ich nosili ako vrchný letný i zimný odev, doplnený krátkou košeľou špeciálneho strihu. Košeľa siahala iba do vrchnej tretiny hrude, takže medzi košeľou a opaskom zostával ešte pás holého tela. Spolu s krátkym vyšívaným kožúškom ("cucaj"), kabanicou a malým zdobeným klobúčikom tvoril svojrázny odev, jediný svojho druhu na Slovensku. Špecifickosť odevu dotváral účes mužov - dlhé vlasy pozapletané do viacerých vrkočov (účes zvaný "kečki").
mestá
SLOVENSKO
PIEŠŤANY
F. HORNIAK 2001
40 koruna
Mi: SK 395 - 8
25.7.2001 - ?
($)
Piešťany patria k obľúbeným a vyhľadávaným kúpeľom v Európe. Ich reputácia je založená na liečivých účinkoch sírnej termálnej vody, bahna, kvalitnej lekárskej starostlivosti, ale aj malebného okolia a dávnej histórie. Osídlenie dnešného mesta Piešťany siaha do dávneho praveku. Prvá zmienka o Piešťanoch sa v písomnostiach objavila roku 1113. Pod názvom Pescan je táto malá osada zapísaná v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. Na terajšom území Piešťan sa asi nachádzalo niekoľko osád v centre s románskym kostolíkom, kde v 14. storočí postavili gotický kostol, o ktorom tradícia hovorí, že to bol kláštor. Tu už možno hovoriť o počiatkoch kúpeľníctva. Liečivé účinky prameňov využíval aj uhorský kráľ Matej Korvín a urodzená šľachta. Napoleonské kúpele patria k najstarším zachovaným funkčným objektom v Piešťanoch. Základný kameň prvých kúpeľných budov položil niekedy medzi rokmi 1773-1778 gróf Ján Nepomuk Erdődy. V roku 1821 dal gróf Jozef Erdődy postaviť novú budovu v klasicistickom slohu, ktorá dostala pomenovanie Napoleonské kúpele. Ďalším rozšírením vznikol komplex pozostávajúci z troch objektov usporiadaných do tvaru písmena "U". Po úplnej revitalizácii komplexu vynovené priestory slúžia pre vaňové kúpele, masáže a vodoliečbu, Napoleonské kúpele so zrkadliskami a bahniskom vítajú kúpeľných hostí.
Mgr. Jana Obertová
mestá
SLOVENSKO
LEVOČA
M. ČINOVSKÝ 2002
16 koruna
Mi: SK 422 - 8
18.4.2002 - ?
(0)
Starobylé mesto Levoča vzniklo okolo r. 1245 nemeckou kolonizáciou po tatárskom vpáde na základoch starších slovanských osád. Nachádza sa v hornádskej kotline na ľavom brehu Levočského potoka v samom srdci Spiša. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1249. Uhorský kráľ Štefan V. spomína Levoču v udeľovaných privilégiách už ako sídlo Provincie spišských Sasov. Výhodná poloha mesta na križovatke obchodných ciest a viaceré privilégiá a výsady udelené Levoči prispeli k rýchlemu hospodárskemu rastu mesta. K najvýznamnejším patrilo právo skladu udelené Levoči Karolom Róbertom roku 1321. V 16. storočí sa Levoča zaradila medzi významné obchodné centrá Európy. Proti turecké boje a stavovské povstania zabrzdili sľubný rozvoj mesta. Obnova Levoče po katastrofálnom požiari r. 1550 dala pôvodne gotickému mestu renesančný charakter. Okrem obchodu bola Levoča aj centrom remeselnej a umeleckej výroby. V 18. storočí tu sídlilo až 40 remeselných cechov. Od 19. storočia hospodársky význam mesta upadá. Levoča sa stáva administratívnym centrom Spišskej župy a sídlom viacerých stredných škôl. Od r. 1950 je Levoča mestskou pamiatkovou rezerváciou. Množstvo historických pamiatok, umeleckých diel i okolitá príroda láka návštevníkov a predurčuje Levoču k rozvoju cestovného ruchu.
mestá
SLOVENSKO
KEŽMAROK
F. HORNIAK 2002
10 koruna
Mi: SK 423 - 8
6.5.2002 - ?
(0)
Mesto Kežmarok leží pod Vysokými Tatrami v severovýchodnej časti Popradskej kotliny v údolí rieky Poprad v nadmorskej výške 626 m. Zo západnej a severozápadnej strany ho ohraničuje impozantná horská hradba Vysokých a Belanských Tatier, od východu lesnaté Levočské pohorie a od severu malebná Spišská Magura. Prvá písomná zmienka o Kežmarku je z roku 1251, mestské práva získal v roku 1269. Ako slobodné kráľovské mesto získalo v 15. storočí viacero hospodárskych a politických privilégií. Výborná poloha mesta - ležalo pri obchodnej ceste spájajúcej Orient so severom Európy - umožnila rozvoj remesiel, obchodu, školstva a kultúry. Kežmarok je dnes jedna zo 17. mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku, sídlo okresu, jedno zo spišských centier kultúrneho života a turistického ruchu. Zaujímavá je architektúra mesta s rozličnými stavebnými slohmi: románsky, gotický, renesančný i barokový. Zvláštnosťou je urbanistické riešenie námestia vidlicového tvaru v strede s radnicou, ukončené Thôkôlyho hradom. Drevený artikulárny kostol a budova lýcea boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Ján Nyéki
podravné blahoželanie
ruže
ruže
SLOVENSKO
K. ŠTANCLOVÁ 2003 M. SRB
7 koruna
Mi: SK 446 - 8
14.2.2003 - ?
(0)
Pozdrav priateľom, blahoželanie k jubileu, valentínka, radostná udalosť, dovolenkové pozdravy - i toto sú príležitosti, pri ktorých radi využívame poštové služby v ich klasickej podobe. Nie elektronická pošta, fax alebo správa SMS, ale list, pohľadnica, pekný pozdrav či blahoželanie doručené poštou umocnia krásny pocit so slávnostnej chvíle a aj po rokoch pripomenú pekné zážitky a oživia spomienky. Pozdrav sprostredkovaný poštou prežívame emotívnejšie, zážitok je intenzívnejší a pojem príležitostný pozdrav sa tak spája s pojmom pošta a krása. V trende ostatných rokov na celom svete je vydávať poštové známky tematicky orientované na radostné udalosti, ktoré svojou výtvarnou výzdobou umocňujú pozitívne emócie prijímateľa zásielky s pozdravom alebo blahoželaním. Želáme Vám, aby vo Vašom živote bolo čo najviac krásnych chvíľ, z ktorých pocit umocní aj známka s kyticou kvetov.
Antónia Paulinyová, MDPT SR
Veľká noc
žena vo vajnorskom kroji a vetvičkou
SLOVENSKO
M. ČAPKA 2003 M. ONDRÁČEK
7 koruna
Mi: SK 447 - 8
10.3.2003 - ?
(0)
S týždňom pred Veľkou nocou sa na Slovensku i v prvej polovici 20. storočia spájajú zvyky siahajúce až do predkresťanského obdobia. Bohatá na obrady spojené s vítaním jari bola vždy najmä Kvetná nedeľa so symbolickým vynášaním zimy a donášaním leta. Na západnom Slovensku na Kvetnú nedeľu nosili dievčatá a deti so spevom a vinšami po dedine ozdobené zelené ratolesti pomenované „lesola“, „leto“ alebo „májik“, symbolizujúce nový rozkvet prírody na jar. Tento zvyk patrí do jarného zvykoslovného cyklu. Na známke je dievča vo vajnorskom kroji v ruke s lesolou – zelenou ratolesťou ozdobenou kraslicami a farebnými stuhami. Zdobená bývala i papierovými a slamenými retiazkami. Súčasťou výzdoby bývali i dekoratívne figúrky vtáčikov (kršák) zhotovené z papiera a prázdnej vaječnej škrupiny ozdobenej podobne ako kraslice farebnými papierikmi a bavlnkami. V súčasnosti sa už tento zvyk spontánne nezachoval, jeho tradíciu udržiavajú iba umelecké súbory a folklórne skupiny, ktoré čerpajú z bohatstva ľudových piesní viažucich sa k tomuto zvyku. (z rôznych prameňov AP) Tlačový list / 50 známok
osobnosti
SLOVENSKO
LUDWIG VAN BEETHOVEN 1770 - 1827
15 koruna
Mi: SK 451 - 8
24.4.2003 - ?
($)
Ludwig van Beethoven (16. 12. 1770 Bonn – 26. 3. 1827 Viedeň) najvýraznejšia osobnosť v dejinách európskeho hudobného umenia. Tvorca symfónií, skladieb pre klavír, komornej hudby, piesní, opery Fidelio. Jeho IX. symfónia s Ódou na radosť znamená vyvrcholenie tohto žánru, rovnako ako Missa solemnis. Skladby pre komorné zoskupenie, 32 sonát pre klavír, napriek technickej náročnosti, sú trvalou súčasťou koncertných programov. Od roku 1792 až do svojej smrti žil vo Viedni, čo mu umožnilo nadviazať veľmi blízke kontakty so Slovenskom, odkiaľ pochádzali jeho najbližší priatelia: Mikuláš Zmeškal, Johann N. Hummel a ďaľší. V liste, napísanom 23. 11. 1796 v Bratislave, Beethoven do Viedne oznamuje dátum svojho koncertného vystúpenia v tomto meste. Pre Bratislavu skomponoval aj Kantátu Obetná pieseň, ktorá mala premiéru 23. 12. 1822 v Mestskom divadle. Pri príležitosti svadby Babetty Odeschalchi-Keglevich, konanej v Bratislave, jej Beethoven venoval Koncert pre klavír C dur. K Beethovenovým pobytom na Slovensku sa viaže aj jedna z jeho najpoetickejších skladieb Sonáta cis mol Mesačný svit inšpirovaná jedinečnosťou atmosféry rodového sídla Brunsvikovcov v Dolnej Krupej. PhDr. Ľuba Ballová, CSc.
osobnosti
SLOVENSKO
SV. BENEDIKT - SV. ANDREJ SVORAD
I. BENCA 2003 F. HORNIAK
13 koruna
Mi: SK 455 - 8
16.5.2003 - ?
(0)
Svätý Andrej Svorad (980? – 1034?) – mních a pustovník. Jeho slovanské meno je Svorad (po poľsky Świerad), kým Andrej je jeho rehoľné meno, ktoré dostal v kláštore sv. Hypolita na Zobore v Nitre. Pochádzal z Poľska. Po istom čase spoločného života v benediktínskom kláštore začal viesť osamote mimoriadne prísny pustovnícky život. Podľa ľudovej tradície jeho pustovňa bola na Skalke pri Trenčíne nad riekou Váh, kde neskôr pustovníčil spolu so svojím učeníkom mníchom Benediktom ( ? – 1037?). Benedikt i po Andrejovej smrti naďalej viedol na Skalke prísny pustovnícky život. Asi roku 1037 ho napadli zbojníci, ktorí ho zviazali a hodili do Váhu. O rok našli Benediktovo telo vo vode, bolo neporušené. Pochovali ho v bazilike sv. Emeráma v Nitre v tom istom hrobe, kde ležali kosti jeho duchovného otca Andreja. Po obnove románskeho kostolíka vedľa katedrály v rokoch 1930 – 31 uložili v ňom ostatky svätcov v striebornom relikviári. Päťkostolský biskup Maurus napísal v roku 1064 životopis svätcov. Roku 1083 pápež Gregor VII. kanonizoval sv. Andreja Svorada a sv. Benedikta. Boli vyhlásení za patrónov Uhorska. Podľa R.. Ondruša: Blízki Bohu i ľuďom spracovala Mgr. Antónia Paulinyová
svetový deň poštovej známky
svetový deň poštovej známky
vývoj poštovej služby
SLOVENSKO
DEŇ POŠTOVEJ ZNÁMKY
JOZEF BALÁŽ * 1923
M. ČINOVSKÝ 2003
12 koruna
Mi: SK 475 - 8
23.4.2004 - ?
(0)
Jozef Baláž, akademický maliar, narodený 14. marca 1923 v Hlohovci, je pozoruhodnou osobnosťou výtvarnej umeleckej obce Slovenska a zároveň nie menej významným tvorcom poštovej grafiky. Od roku 1957, kedy vyhotovil prvé výtvarné predlohy emisie TANAP, sa okrem vlastnej umeleckej tvorby venuje grafickým návrhom na poštové známky už neuveriteľných 46 rokov. Výtvarný rukopis bravúrneho kresliara Jozefa Baláža sa v tejto oblasti spája s precíznym štúdiom reálií a rešpektovaním technických funkcií poštovej známky. Okrem vynikajúco stvárnených námetov so zvieracou tematikou sa prezentoval viacerými námetmi s alegorickými a symbolickými motívmi k výročiam a dôležitým spoločenským udalostiam, kde sa uplatnila jeho figurálna tvorba. Pozoruhodné sú jeho portréty významných osobností, ktorým vtlačil pečať presnej charakteristiky spojenej s optimálnou kompozíciou. Prezentovaná emisia vychádzajúca ku Dňu poštovej známky reprodukuje kresbu J. Baláža, ktorú kedysi vytvoril pre emisiu 110. výročie Svetovej poštovej únie ( kresba na hárček emisie kat. č. A 2652 vydaná 12. 6. 1984). Na kupóne známky je maliarov autoportrét.
kvety
ľalia kráľovská
SLOVENSKO
2004
8 koruna
Mi: SK 478 - 8
12.2.2004 - ?
(0)
Kvety patria k okrasným ozdobám väčšiny záhrad. Rozmanitosť ich tvarov, farieb a vôní je nesmierne bohatá a je dôkazom estetickej pôsobivosti rastlinnej ríše. Kvet zaiste poteší, aj keď ho nájdeme zobrazený na známke, ktorú nám niekto nalepí na blahoželanie k sviatku. Emisia Kvet – výplatná známka prezentuje krásny a, ako svedčí aj samotný názov, honosný kvet – ľaliu kráľovskú. Patrí medzi hybridy čeľade ľaliovitých s voňavými, bledoružovo orientálnymi kvetmi, ktoré smerom do stredu blednú do biela, s malými tmavoružovými bodkami. Kvitne v auguste. Na FDC je krásna kresba v štylizácii masky, kde sa prelína ľalia kráľovská s orientálnou ľaliou ascari, taktiež hybridom s nádhernými ružovými kvetmi miskovitého tvaru a žltým stredom. Je to nádherne korenisto voňajúca rastlina, ktorá tiež kvitne v auguste.
prázdniny
motýľ, holub, hrad a kvety
SLOVENSKO
EUROPA 2004
20 koruna
Mi: SK 481 - 8
23.4.2004 - ?
($)
Emisný rad Europa vychádza každoročne s inou témou, ktorú navrhuje PostEurope, organizácia európskych poštových operátorov. Zvolená téma emisie má pre členské krajiny tejto organizácie na území Európy odporúčajúci charakter a jednotlivé štáty sa môžu rozhodnúť, či ju do svojho emisného plánu poštových známok vydávaných v tom roku zaradia. Môžu sa tiež dohodnúť, že použijú rovnaké výtvarné spracovanie. V predchádzajúcich rokoch boli zaradené do emisných plánov slovenských poštových známok viaceré emisie s témami navrhnutými PostEurope a úspešne zrealizované. Prezentovaná emisia Prázdniny stvárňuje na známke motív hradu s holubicou, motýľom a kvetmi, na FDC je symbol dievčiny s holubicou a na pečiatke prvého dňa vydania letiaci vták nad kopcom. Autor sa sústredil na také vyjadrenie témy, ktoré najpresnejšie vystihuje atmosféru prázdninového Slovenska – pohodu, voľnosť a harmóniu. Cez jej najtypickejšie znaky približuje našu krajinu všetkým, ktorí ju poznajú a chcú spoznať. Známka Prázdniny sa takto stáva ďalšou v emisnom rade Europa, ktorá prináša pozitívnu informáciu o Slovensku.
SOLIDARITA S ÁZIOU
FRANTIŠEK STUDENÝ
CHUDOBNÁ MATKA, 1944 - 1945
A. FEKE 2005
25 koruna
Mi: SK 510 - 8
31.3.2005 - ?
($)
Krajiny, ktoré prežili koncom minulého roka prírodnú katastrofu, potrebujú pomoc. Táto ohromná medzinárodná a ľudská tragédia nemôže nechať ľahostajnými civilizované kultúrne krajiny a spoločnosti, ku ktorým sa Slovenská republika a Slovenská pošta, a. s. bezpochyby radia. Slovenská pošta, a. s. svoju pomoc postihnutým krajinám deklaruje vydaním poštovej známky, obálky prvého dňa vydania a pamätného listu na tému „Solidarita s Áziou“. Nosným motívom známky je ľudskosť a solidarita, empatia s postihnutými krajinami a ich obyvateľmi. Časť výnosov z predaja Slovenská pošta, a.s. daruje nadácii UNICEF Slovensko, ktorá poukázané prostriedky použije na podporu záchranných programov v Indonézii, zameraných na zdravie a výživu detí a tehotných žien. Aj takýmto spôsobom chce Slovenská pošta, a.s. poukázať na to, že nie je len podnikateľským subjektom ale aj spoločnosťou, ktorá sa zaujíma o riešenie následkov prírodných katastrof a osobných, ľudských tragédií. A to nielen na Slovensku, ale v prípadoch, akým bola obrovská živelná pohroma v Ázii, aj vo svete. Na známke reprodukujeme dielo Františka Studeného Chudobná matka (ceruza, 1944 -1945) zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Kresba, ktorá v nás svojím poňatím vyvoláva spoluúčasť v tej najjednoduchšej forme – je ním súcit s bezbrannými obeťami. Jej silný sociálny podtext, hoci podmienený odlišnými okolnosťami, získava v týchto súvislostiach všeobecnú platnosť.
gastronómia
chlieb a soľ
chlieb a soľ
SLOVENSKO
EUROPA 2005
K.P.
19 koruna
Mi: SK 512 - 8
22.4.2005 - ?
($)
V závislosti od prírodného prostredia Slovenska tvorili v minulosti prevažnú časť stravy jeho obyvateľov rastlinné a mliečne produkty. Mäso v nej pôvodne nehralo významnejšiu úlohu. Pre slovenskú stravu bola typická predovšetkým kyslastá príchuť jedál. Sladké jedlá sa konzumovali menej a väčšinou len príležitostne. Z hľadiska spôsobu prípravy jedál, väčší podiel tvorili varené než pečené jedlá. Za posledných dvesto rokov vývoj slovenskej stravy ovplyvnilo rozšírenie novších poľnohospodárskych plodín – zemiakov, kukurice a cukrovej repy, zdokonalenie mletia obilia a obchod. Z rastlinných produktov základnými jedlami obyvateľov Slovenska boli chlieb, varené cestoviny, kašovité, zeleninové a zemiakové jedlá, polievky, omáčky, rozličné druhy koláčov. Veľká úcta sa vždy prejavovala chlebu. Najznámejším zvykom spojeným s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou. Najznámejšou a najtypickejšou varenou cestovinou slovenského etnika sú halušky. Najzaužívanejšou zeleninou je oddávna kapusta, najmä v kyslej kvasenej forme. Pre mliečne produkty slovenskej stravy sú špecifické ovčiarske pastierske výrobky – ovčie syry bryndza, oštiepky a parenice a mliečny nápoj žinčica. Medzi nápojmi k najstarším druhom patrí medovina. Alkoholické nápoje v slovenskej strave charakterizujú najmä pálenky pálené zo sliviek a borievok. Známka svojím stvárnením charakterizuje základnú potravinu slovenskej stravy – chlieb a v spojitosti so soľou súčasne symbol pohostinnosti. Zora Valentová
mestá
Holíč
Holíč
SLOVENSKO
HOLÍČ 2005
22 koruna
Mi: SK 517 - 8
3.6.2005 - ?
(0)
prezident
Ivan Gašparovič (*1941)
Ivan Gašparovič (*1941)
SLOVENSKO
M. Č. 2005
9 koruna
Mi: SK 518 - 8
15.6.2005 - ?
(0)
Ivan Gašparovič sa narodil 27. 3. 1941 v Poltári. V rokoch 1959 – 1964 študoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia bol v rokoch 1965 – 1966 právnym čakateľom na Okresnej prokuratúre v Martine a v rokoch 1966 – 1968 pracoval na Mestskej prokuratúre v Bratislave. Od roku 1968 učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky na Právnickej fakulte UK. V roku 1992 ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady, stal sa predsedom SNR a do roku 1998 predsedom NR SR. Po parlamentných voľbách roku 1998 ho zvolili za poslanca NR SR. V roku 2002 sa Doc. JUDr. Ivan Gašparovič vrátil za vysokoškolského profesora na Právnickú fakultu UK v Bratislave. Je autorom aj spoluautorom vysokoškolských učebníc a skrípt, odborných štúdií a článkov z oblasti trestného práva. V priamych prezidentských voľbách v apríli 2004 ho občania zvolili za prezidenta SR a do úradu nastúpil po inaugurácii dňa 15.6.2004. Ivan Gašparovič za prvý rok svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta navštívil už všetky významné európske aj svetové inštitúcie. V Bruseli sa stretol s najvyššími predstaviteľmi Európskej únie a NATO. V septembri 2004 v New Yorku vystúpil na pôde OSN na 59. Valnom zhromaždení ako prvá hlava štátu v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Vo februári 2005 bol hostiteľom hláv štátov USA a Ruskej federácie počas summitu Bush-Putin, ktorý bol najdôležitejšou zahraničnopolitickou udalosťou v Slovenskej republike v ostatnom období.
Vianoce 2005
koledníci s betlehemom
SLOVENSKO
2005
V. MACHAJ 2005
9 koruna
Mi: SK 525 - 8
16.11.2005 - ?
(0)
Vianoce patria k najvýznamnejším výročným, rodinným a cirkevným sviatkom. V súčasnom občianskom kalendári sú vymedzené dňami 24. až 26. decembra. V cirkevnom kalendári trvá vianočný cyklus od 24. decembra do 6. januára, do sviatku Troch kráľov. Je sviatočným obdobím pripomínajúcim narodenie Krista. Vianoce boli pôvodne sviatkami zimného slnovratu. Obrady, úkony a zákazy s nimi spojené boli zamerané na prosperitu človeka, jeho rodiny a hospodárstva. Založené boli na koledovaní, vinšovaní a obdarúvaní. Na túto staršiu vrstvu sa navrstvili vývojovo mladšie obyčaje motivované kresťanskými legendami. Postupne staršie prosperitné úkony zanikli alebo nadobudli iný význam. Biblické motívy narodenia Krista splynuli s folklórnou tradíciou. Vo forme betlehemských, jasličkových hier spojených s koledovaním a vinšovaním zdravia a šťastia deti a mládež v období medzi Vianocami a sviatkom Troch kráľov obchádzali miestne domácnosti. Známka zobrazuje jeden zo symbolov Vianoc – postavy Troch kráľov nesúcich betlehem z obchôdzkovej betlehemskej hry. Zora Valentová
svetový deň poštovej známky
kord poštára a poštové pravidlá
SLOVENSKO
DEŇ POŠTOVEJ ZNÁMKY
POSTORDNUNG
2005
15 koruna
Mi: SK 526 - 8
25.11.2005 - ?
($)
kvety
SLOVENSKO
10 koruna
Mi: SK 530 - 8
24.3.2006 - ?
(0)
medzinárodný deň detí
detská kresba
SLOVENSKO
10 koruna
Mi: SK 537 - 8
31.5.2006 - ?
(0)
slovenské ľudové remeslo
muž hrajúci na fujare
muž hrajúci na fujare
SLOVENSKO
SLOVENSKÁ POŠTA
25 koruna
Mi: SK 539 - 8
9.6.2006 - ?
($)
exponáty múzeí
medená odmerná nádoba (1576)
SLOVENSKO
DUTÁ MIERA 1576
I. RUMANSKÝ 2006 R. CIGÁNIK
31 koruna
Mi: SK 541 - 8
23.6.2006 - ?
($)
Medená ruda sa začala na našom území ťažiť a používať už v eneolite. Vyrábali sa z nej rôzne ozdoby, bojovnícke sekeromlaty, dýky a pod. Neskôr, v dobe bronzovej, bola meď hlavnou zložkou, ktorá sa používala na výrobu bronzu – zliatiny medi a cínu. Skutočný rozvoj hlbinnej ťažby medi a jej následného využitia však na našom území nastal v stredoveku. V tomto období sa strediskom ťažby medenej rudy stala Banská Bystrica – hlavne jej okolité banícke osady Staré Hory, Špania Dolina, Piesky, Richtárová. Od 14. storočia sa meď z oblasti Banskej Bystrice dostávala do sveta cez významné európske obchodné centrá, akými boli mestá Bruggy, Benátky, Antverpy, Gdaňsk, Lisabon. V roku 1494 bol založený Banskobystrický mediarsky podnik, ako výrobná základňa thurzovsko-fuggerovskej Uhorskej obchodnej spoločnosti. Banskobystrický mediarsky podnik patril už v dobe svojho vzniku zásluhou organizačnej a obchodnej stratégie jeho zakladateľov Jána Thurzu a Jakuba Fuggera k európskym unikátom. Meď dala aj prívlastok mestu Banská Bystrica v prísloví: Zlatá Kremnica, strieborná Štiavnica, medená Bystrica. Dutá miera mesta Banská Bystrica je vyhotovená tiež z kvalitnej banskobystrickej medi. Je vysoká 23 cm, s priemerom ústia 9,8 cm a priemer dna dosahuje 11 cm. Na prednej strane sa nachádza plastický erb mesta Banská Bystrica a vročenie 1576. Dutá miera sa do vtedajšieho Mestského múzea v Banskej Bystrici, založeného v roku 1889, dostala v roku 1891 z mestského archívu. V roku 1900 dutá miera reprezentovala mesto a múzeum na Svetovej výstave v Paríži. V súčasnosti je ako vzácny exponát vystavená v expozícii Stredoslovenského múzea v budove Thurzovho domu na námestí v Banskej Bystrici. Motív prezentovaný na FDC predstavuje erb slobodného kráľovského banského mesta Banská Bystrica na mestskom pečatidle z 15. storočia. PhDr. Vladimír Sklenka
100. výročie narodenia
SLOVENSKO 2008
1908 - 1993
EUGEN SUCHOŇ
T2 500G
Mi: SK 577 - 8
17.4.2008 - ?
($)
Prof. Eugen Suchoň (25.9.1908 Pezinok – 5.8.1993 Bratislava) – slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik, jedna z najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej hudobnej moderny. Študoval na Slovensku a v Čechách hru na klavíri, kompozíciu a dirigovanie. Suchoňovo kompozičné dielo je rozsiahle, zahŕňa skladby pre sólový klavír –Baladická suita (1936), Malá suita s passacagliou (1931), Metamorfózy (1952), Toccata (1973) a Elégia (1978) – i pre rôzne komorné zoskupenia (Poème macabre pre husle a klavír, 1963). K vrcholom jeho inštrumentálnej hudby patria Baladická suita (1936), Metamorfózy (1953), Rapsodická suita pre klavír a orchester (1965) a Symfonická fantázia na B-A-C-H pre organ, sláčiky a bicie nástroje (1971), Burleska pre husle a orchester (1933), či Fantázia pre husle a orchester (1948). Jeho skladateľské myslenie podstatne ovplyvnil a poznačil autorov živý a tvorivý vzťah k slovenskej ľudovej piesni. Eugen Suchoň venoval značnú časť tvorivých síl skladbám pre ľudský hlas, či už pre spev sólový so sprievodom klavíra, ako Bačovské piesne (1929, rev. 1985), Nox et solitudo (1932), Ad astra (1961) a Pohľad do neznáma (1978), alebo aj pre hlas, zbor a orchester (Žalm zeme podkarpatskej, 1938). Vyvrcholením Suchoňovej kompozičnej práce sú jeho javiskové diela, z ktorých najvýznamnejšie sú opera Krútňava (1949) a hudobná dráma Svätopluk (1960). Obe vychádzajú – každá iným spôsobom – námetom aj hudobne z domácej, slovenskej a slovanskej tradície hudobnej reči, pričom Suchoňov kompozičný rukopis, ako aj morálne a etické posolstvo diel, možno v kontexte súdobej európskej hudby chápať ako moderné. Eugen Suchoň je zakladateľom modernej slovenskej opery. Bol držiteľom viacerých ocenení, v roku 1958 mu bol udelený titul národný umelec. Nezanedbateľná je Suchoňova pedagogická a teoretická činnosť, s ktorou úzko súvisia aj jeho knihy, napríklad opakovane vydávaný bestseller Stručná náuka o hudbe (1962, spolu s M. Filipom). Teoretická práca prof. Suchoňa vyvrcholila knihou Akordika – Od trojzvuku po dvanásťzvuk (1979). V kontexte dejín slovenskej hudby a opery, ako aj slovenskej hudobnej kultúry, hudobnej pedagogiky a humanizmu, má dielo Eugena Suchoňa nezastupiteľné miesto. PhDr. Tomáš Surý
Medzinárodný deň detí 2008
SLOVENSKO
T2 50G
PAVOL DOBŠINSKÝ (1828 - 1885)
P. UCHNÁR 2008 V. ONDREJIČKA
Mi: SK 582 - 8
29.5.2008 - ?
(0)
Rozprávky tu boli a sú, zrejme odvtedy, ako sa ľudia naučili rozprávať. Možno sú to premenené mýty, možno sa kedysi rozprávali o božských bytostiach, ktoré sa časom premenili na pozemských kráľov, princov a princezné, ale aj čarodejnice, černokňažníkov, viachlavých drakov, obrov a hrdinov získavajúcich zázračné predmety. Možno tu však boli vždy, popri príbehoch určených pre vyššie vrstvy – spoločenské elity. Rozprávky ako rozprávanie pre „obyčajných“ ľudí, na pobavenie i poučenie a na prenos noriem v istej spoločenskej vrstve. Pôvodne nemali autora, ale sa menili z rozprávania na rozprávanie. Rozprávač ich šikovne prispôsoboval dobe a publiku. Takto prežili stáročia, prenášané z rodičov na deti a „detné deti“ až kým ich nezapísali. Na Slovensku existuje niekoľko takýchto zbierok „slovenských rozprávok“. Medzi najznámejších zberateľov – rozprávkarov patril Pavol Dobšinský. V jeho zbierkach rozprávok sa často objavuje viachlavý drak, pričom sa tu stretávame s násobkami čísla tri – teda draci sú trojhlaví, šesťhlaví, deväťhlaví a výnimočne aj dvanásťhlaví. Samotný motív draka je veľmi starý – pochádza zrejme zo slovanskej mytológie, kde s najväčšou pravdepodobnosťou predstavoval boha nebeského ohňa a jasu Svaroga a symbolizoval dobro. V neskoršom období pravdepodobne tento symbol prešiel premenou a stal sa symbolom „zla“, ktoré musí byť porazené. Rozprávkový hrdina porážajúci draka potom stelesňuje základný princíp rozprávky, kde „dobro víťazí nad zlom“. Ide väčšinou o obyčajného človeka z ľudu, ktorí víťazí svojou múdrosťou, šikovnosťou a dobrým srdcom. Svojimi dobrými skutkami získava náklonnosť zázračných pomocníkov ako sú trpaslík, víla, sudička, starenka... (ale napríklad aj „dlhý“, „široký“ a „bystrozraký“); pomocníci sú často z ríše zvierat (orol, kačka, ryba, mravec...) alebo stelesňujú nebeské telesá a prírodné živly (slnko, mesiac, vietor...). Princíp rozprávky je platný dodnes, a pri troške snahy ho odhalíme vo všetkých úspešných moderných rozprávkach, ktoré potešia nielen deti ale i dospelých. Mgr. Tatiana Podolínska, PhD.
SLOVENSKO 2008
ČRIEVIČNÍK PAPUČKOVÝ
CYPRIPEDIUM CALCEOLUS L.
V. MACHAJ - M. ČINOVSKÝ
T2 100G
Mi: SK 590 - 8
23.10.2008 - ?
($)
Označenie T2 100g zodpovedá tarife pre list 2. triedy do 100 g v tuzemskom styku. © Slovenská pošta, a . s., 2008 Tento rod je na území Slovenska zastúpený len jedným druhom, ktorý zároveň predstavuje v slovenskej flóre aj jediného zástupcu z podčeľade Cypripedioidae. Ťažisko rozšírenia má tento rod najmä v Ázii a Severnej Amerike kde sa vyskytuje okolo 20 druhov. C. calceolus je do 60 cm vysoká rastlina s plazivým podzemkom. Z podzemku vyrastá stonka s 3-5 striedavými, 4-7 cm širokými, kopijovitými listami, na ktorej sa vytvára od mája do júna väčšinou len jeden kvet (zriedkavo môžu byť dva, alebo tri). Výnimočná pestrosť a tvarová rozmanitosť kvetov sa stala i námetom pre vydávanú známku. Tvarom kvetu sa radí medzi naše najbizarnejšie divorastúce rastliny. Kvety sú v pukoch uložené pyskom (papučkou) hore a až pri otvorení sa kvet preklopí do normálnej polohy. Rovnako ako tvar kvetu je veľmi zaujímavé aj opelenie. Hmyz je lákaný do kvetu predovšetkým žltou farbou pysku. Pri návšteve kvetu spadne dovnútra papučky a keďže okolité steny sú klzké a okraj je zahnutý smerom dnu zostáva v kvete uväznený. Jediná cesta von vedie otvorom v zadnej časti papučky pričom sa na telo hmyzu nalepí peľ. Pri návšteve druhého kvetu sa hmyz musí znova dostať von tým istým spôsobom pričom otiera peľ nalepený na tele o bliznu. Keďže kvet neponúka hmyzu žiaden nektár a hmyz nemá z neho žiaden úžitok ide o klamlivý typ kvetu. S touto rastlinou sa najčastejšie môžeme stretnúť v podhorských a horských oblastiach severného Slovenska. Rastie na vápencoch prevažne v listnatých dubových a bukových, zriedkavo aj v ihličnatých lesoch, ako aj na ich okrajoch a krovinatých stráňach. Keďže je tento druh veľmi nápadný je ohrozený najmä trhaním a vykopávaním návštevníkmi prírody do záhrad, ako aj likvidovaním biotopov a zmenou drevitej skladby lesa. Tieto faktory spôsobili i to, že v niektorých oblastiach je tento druh už vyhynutý. Kvôli tomuto ohrozeniu je druh zákonom chránený, je zaradený do Červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska. Druh je okrem uvedeného chránený i medzinárodnou zmluvou CITES. Ing. Jaromír Kučera
kultúrne dedičstvo Slovenska
socha leva (12. st.)
SLOVENSKO
SPIŠSKÁ KAPITULA
P. UCHNÁR - A. FEKE
0,50 euro
Mi: SK 602 - 8
2.1.2009 - ?
($)
Spišská Kapitula tvorila duchovné centrum Spiša prinajmenšom od 12. storočia. Už v tomto období tu, na mieste zvanom dnes Pažica, stál kláštor a najneskôr na konci 12. storočia bolo v Spišskej Kapitule zriadené prepoštstvo. V 1. polovici 13. storočia bol pravdepodobne s podporou kráľa postavený nový, reprezentatívny prepoštský kostol zasvätený sv. Martinovi. Pri jeho výstavbe padla voľba na architektonickú dispozíciu, ktorá bola v tom čase na území vtedajšieho stredovekého Uhorska veľmi rozšírená a nachádzame ju aj u ďalších významných stavieb. Bol to typ trojloďovej baziliky bez priečnej lode s tromi východnými apsidami, západnou emporou a dvojvežovým západným priečelím. Východná časť kostola zanikla v 15. storočí pri neskorogotickej prestavbe, kedy postavili nové presbytérium, a v tom čase nahradila nová klenba tiež pôvodné zaklenutie v trojlodí. V jadre však neskororománsky – najprv prepoštský, dnes biskupský – kostol stojí dodnes. Svoj pôvodný charakter si najviac zachovala západná časť, v interiéri tvorená emporou a predsieňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou, v exteriéri zase dvojvežovou fasádou s ústupkovým portálom v stredovej osi. Aj výzdoba, ktorá sa na týchto častiach kostola zachovala, potvrdzuje, že stavitelia boli veľmi dobre oboznámení predovšetkým so súdobou architektúrou stredovekého Uhorska. Typickou črtou stavieb tohto obdobia bolo, že popri starších, románskych formách sa čoraz viac objavovali už aj prvky gotickej architektúry. V Spišskej Kapitule sú takým prvkom napr. bobuľové hlavice. Predstavujú dominantný výzdobný motív na zachovaných neskororománskych častiach, či už v západnej predsieni na masívnych pilieroch nesúcich klenbu, alebo na oboch neskororománskych portáloch, osadených v západnej a severnej stene. Podobné hlavice sa zachovali napr. na bývalom premonštrátskom kostole v Ócsi. Z čias výstavby kostola pochádza aj vzácna plastika leva. Podobné sochy majú svoj pôvod v románskom umení Talianska, odkiaľ sa tento motív rozšíril i do strednej Európy. Lev v Spišskej Kapitule je však osobitý. Od ostatných sa odlišuje tým, že nemá hrivu a v predných labách drží otvorenú knihu. Nevieme presne, či stál v interiéri alebo v exteriéri, napr. pred portálom. Dnes sa nachádza vo vnútri kostola, pri jeho severnom vstupe. Bol vytesaný z travertínu a svetlej farbe tohto kameňa vďačí za svoje meno – leo albus, biely lev. Mgr. Bibiana Pomfyová, PhD.
bienále ilustrácií Bratislava 2009
SLOVENSKO
EINAR TURKOWSKI, NEMECKO
Ľ. KRÁTKY 2009 J. VITEK
T2 50G
Mi: SK 618 - 8
4.1.2010 - ?
(0)
Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) je medzinárodná súťažná výstava originálov ilustrácií detských kníh. Dielo reprodukované na známke je knižná ilustrácia, ktorú medzinárodná porota ocenila na 21. ročníku BIB 2007. Na tomto bienále sa zúčastnilo 387 ilustrátorov z 38 krajín. Grand prix získal nemecký ilustrátor Einar Turkowski. Motív ilustrácie je vybraný z ocenenej knihy pod názvom Es war finster und merkwürdig still, ktorá bola publikovaná vo vydavateľstve Atlantis vo Švajčiarsku. Na predchádzajúcom ročníku BIB sa porota odklonila od experimentov akéhokoľvek typu, obišla výrazné farebné ilustrácie a orientovala sa na nenápadnú čiernobielu kresbu trpezlivo vycizelovanú do detailov, so zmyslom pre technicky bravúrne kresliarske majstrovstvo, so schopnosťou stavať na kontraste svetla a tieňa a náklonnosťou k drobnokresbe prvkov. Ocenila predovšetkým skrytý humor, nápad, precíznosť a vizuálnu nevtieravosť výjavu. Mgr. Barbara Brathová
kultúrne dedičstvo Slovenska
SLOVENSKO
SPIŠSKÁ NOVÁ VES
P. AUGUSTOVIČ 2010 L. ŽALEC
0,60 euro
Mi: SK 628 - 8
4.1.2010 - ?
($)
Farský kostol v Spišskej Novej Vsi patrí k najväčším gotickým chrámom na Slovensku. Hoci na jeho mieste možno rátať už so staršou stavbou, halové trojlodie bolo vystavané v 2. polovici 14. storočia a zrejme ešte pred jeho záverom priestor zaklenuli krížovou rebrovou klenbou. Stavbe kostola zaujme predovšetkým náročnou architektonickou plastikou: konzoly a svorníky klenby striedajú rastlinné a figurálne motívy (Madona, Boh Otec, poprsia svätcov). Ku kamenosochárskej výzdobe južného portálu s profilovaným ostením patrili pôvodne aj sochy v postranných výklenkoch; dnes však už chýbajú. Reliéf Korunovania Panny Márie v tympanone nad vchodom je vsadený do architektonického rámca s gotickými fialami ukončenými krížovými ružicami. Okrúhle okno s kružbou – rozeta – korunuje hlavný vstup do kostola. Podobne náročné prvky neboli na sklonku 14. storočia na Spiši ojedinelé; stavitelia pravdepodobne spolupracovali aj na výstavbe súvekých levočských chrámov – farského kostola a minoritského kláštora. Vo farskom kostole v Spišskej Novej Vsi sa zachovali tiež významné liturgické predmety, napr. monštrancia a pacifikál (oba okolo 1520). Mimoriadne cenný však je jeden relikviárový kríž z čiastočne pozláteného striebra z 2. štvrtiny 14. storočia. Na jeho čelnej strane sa zachovala liata figúra Ukrižovaného, na zadnej ostala dnes už len prázdna schránka na relikviu – zlomok dreva Sv. Kríža – pôvodne zakrytá priehľadným horským kryštálom. Súčasťou figurálneho programu relikviára sú aj gravírované troj - a štvorlisty na ramenách kríža. Na čelnej strane Panna Mária a sv. Ján Evanjelista spolu so sv. Helenou a cisárom Konštantínom; na zadnej symboly štyroch evanjelistov. Ďalšie gravúry, Bolestného Krista a donátorov, nachádzame na nohe. Aj tieto pôvodne prekrýval priesvitný farebný email, z ktorého sa však zachovali iba zvyšky. Podľa niektorých autorov bol tvorcom kríža dvorný zlatník Nicolaus Gallicus, podľa iných iniciály NC označujú možného donátora – spišského kastelána Nicolausa Castellanusa. Mgr. Dušan Buran
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára